Bau I. Der Tod- kapitola 1
17. 12. 2008
„Za koľko zvoní?“ spýtala sa Verča svojej kamošky Kamily, ktorá sedela hneď za ňou.
CRRRRRN....
„Teraz,“ odpovie trochu ironicky Kamuš.
„Aha....“ balila si kabela Verča, „tak ja teda idem na obed. Počkáš ma?“
„hm.... ale nech ti to moc netrvá!“
Kamila doumýva tabulu a spolu s Verčou schádza schodmi...
„Čekej, More!“ ozve sa za nimi. Kamila sa otočí a zbadá Uršuľu , utekajúcu po chodbe, ktorá vzápätí zakopne a spadne. Verča sa vyľakane otočí za buchotom. „Som v pohode!“ zdvihne ruku Uršula. Potom sa postaví a krívajúc dôjde k nim. Verča sa na ňu lepšie pozrie a dôjde jej, že Uršuli niečo kvapká z nosa.....
KRV!!!!!
Vzápätí si to všimne aj Uršula. Vyľakane cúvne a chytí sa za nos: „Nemáte, vreckovku?“ Kamila pokýva hlavou na znak nie! „Zakloň hlavu!“ povie Verča a surovo ej zakloní hlavu. Dotiahnu ju na WC. Uršula medzi časom dotiekla a len si umyla zaschnutú krv! Zrazu začuli kroky, popri nich prešla p.uc. Ratzetoulalova, všimla si ich, otočila sa k nim a povedala: „Stalo sa ti niečo?“ Bolo to myslené Uršule, hoci prechádzala pohľadom po všetkých.
„Nie......“ chcela odpovedať Uršula, ale Kamila jej skočila do reči: „Tak, ja už idem! Nejdete?“ Odpovedi sa nedočkala, miesto toho sa obi dve pohli k dverám. Uršula ešte furt krívala. „Pod so mnou, ošetrím ti to!“
Uršula vykročila za učiteľkou, ktorá smerovala k zborovni. „Tak ideme?“ spýtala sa Kamila Verči, ktorá bola niečím zaujatá. Ona prikývla a zišli spolu dole.
„Ideš teda na obed?“ spýtala sa Kamila Verči pri skrinkách.
„Idem sa pozrieť, či tam ešte niekto je.“ Verča si položila kabelu na lavičku, ktorá bola pri skrinkách. Potom prešla popri Kamily- ktorá sa už obliekala- smerom ku jedálni. „Bože, to jej zas bude trvať!“ šepla Kamila naštvané.
Verča sa flegmatickým krokom blížila ku dverám od jedálne. Už chcela otvoriť, keď si všimla oznam:
„Dna 11. 4., v piatok sa obedy podávať nebudú!“
Ďakujeme za pochopenie!
Mierne sklamaná sa vrátila ku Kamile, ktorá na ňu už oblečená v hnedej divnej bunde čakala. „Obedy zrušili!“ oznámila jej stručne. Bez ďalších slov sa obliekla....
Prišli k východu a Verča chcela otvoriť, no dvere nepoľavili!
„Sú zamknuté!“ vyhlásila Kamila ako keby to Verče nedošlo. „Prečo by niekto zamykal? Veď sú len 3 hodiny!“
(Výkrik!)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář